Táňa Keleová-Vasilková vydáva svoju „stratenú“ prvotinu Cena za voľnosť

Najpredávanejšia a najobľúbenejšia slovenská autorka vydáva v reedícii svoju prvotinu. Z každej knihy predá desaťtisíce výtlačkov, stále sa drží na vrchole predajnosti a popularity, a záujem neklesá ani po tridsiatich rokoch, čo píše príbehy.

Cena za voľnosť z roku 1997 však vyšla v náklade iba 500 výtlačkov a takmer nikde sa nedala zohnať. Akoby sa stratila. Jej fanúšičky ju roky prosili, aby ju opäť vydala a Táňa aj s vydavateľstvom ich konečne vypočuli. Cena za voľnosť vychádza dokonca v dvoch verziách.

„Cena za voľnosť nie je moja nová kniha, nový príbeh... je to moja prvotina. Písala som ju presne pred tridsiatimi rokmi... a po prvýkrát sa dostala na pulty kníhkupectiev pred dvadsiatimi siedmimi rokmi. Tri roky trvalo, kým ju niekto akceptoval... a vydal. Teraz urobilo vydavateľstvo IKAR reedíciu a vy máte možnosť sa s príbehom mladej ženy Jany, či skôr dievčaťa, zoznámiť,“ odkazuje autorka. 

O čom je Cena za voľnosť? 

Je to príbeh študentov Jany a Vlada, prenesieme sa do Bratislavy 80.rokov a sledujeme, ako sa do seba bezhlavo zamilovali. Zoberú sa aj proti vôli svojich rodičov, bývajú na manželskom internáte, Janka otehotnie a narodí sa im dcérka Lucia. Pekná idylka študentského obdobia sa končí, Jana zápasí s nedostatkom času, snaží sa poctivo študovať, aj svedomito vychovávať svoju dcéru a žiaľ, manželstvo plné ideálov sa čoskoro mení na malú nočnú moru. 

„Sama som zvedavá, ako sa vám bude príbeh Janky páčiť, pretože, pravdupovediac, ja som pri čítaní po tridsiatich rokoch mala trošku zvláštny pocit. Bola mi blízka a milá, a ešte vždy sa mi páči téma, ktorú som si vtedy zvolila, ale... dnes už píšem inak. Z mojej prvotiny cítiť, že je prvá... píšem ešte nesmelo... ale s citom a láskou. To cítiť z každého riadka. A tak by to vlastne malo byť, čiže je všetko v poriadku,“ priznáva Táňa Keleová-Vasilková. 

Táňa má dlhé roky svoje verné čitateľky, mnohé pozná z besied, krstov, autogramiád. Stále jej pribúdajú nové a je to aj vďaka tomu, že sa vždy snažila priniesť úprimný príbeh podľa seba. Nikdy nekalkulovala, pre aké čitateľky by mal byť, ako a koho by mohol zaujať, aby sa kniha lepšie predávala. Jednoducho to vždy išlo z jej srdca. A tak je to aj pri Cene za voľnosť. 

Ikar

​