Jej 5-ročný syn sa najradšej hráva sám, je to v poriadku? Čo by ste mamičke poradili?

Jeho mama si uvedomuje, že každé dieťa je iné, ale z jeho správania má obavy. Je to úplne normálne, že také malé a hravé dieťa vyslovene uprednostňuje samotu?

Miluje superhrdinov, dinosaurov, rád pláva, zápasí so svojím otcom a na prvý pohľad vyzerá ako všetky ostaté deti v jeho veku. Jeho mame však robí vrásky na čele jeho správanie, podľa nej totiž až príliš často vyhľadáva samotu.

Katharine Stahl je mamičkou dvoch detí, dcérka Mae má osem rokov a syn Sam bude mať čoskoro päť. Práve o svojho synčeka si robí starosti, pretože napriek tomu, že je to živé a veselé dieťa, vôbec sa netúži hrávať s inými deťmi a vyhovuje mu byť úplne sám.

Katharine je známou blogerkou, ktorá pravidelne publikuje články o výchove a rodičovstve, tentokrát si však sama nevie poradiť. Až doteraz jej neprišlo zvláštne, že jej syn sa tak rád hráva osamote, pretože aj ona bola taká v detstve. Až keď si jeho samotárstvo všimli aj iní ľudia, začala sa zamýšľať, či to predsa nie je extrémne.

Profimedia (ilustračná fotografia)

Je takéto správanie v poriadku?

Chlapcovu povahu si všimli jeho starí rodičia, keď boli spolu s ním na rodinnej dovolenke, kde bolo približne dvanásť ďalších ľudí.

Všetci sa bavili spoločne, ale Sam sa veľmi rýchlo “odpojil” a našiel si miesto, kde mohol byť sám. Starých rodičov to znepokojilo a snažili sa zistiť, či ho niečo netrápi, alebo či nemá nejaký psychický blok.

Mnoho rodičov naopak túži po tom, aby sa ich dieťa dokázalo zabaviť aj samé, najmä, ak nemá súrodenca. Mamička malého Sama však začala mať vážne pochybnosti, či jej syn netrpí nejakou poruchou.

Čo radí odborníčka?

Podľa psychologičky Kimberley Lemke je to úplne v norme, a ak inak dieťa s rodinou komunikuje, aj so súrodencami a ďalšími deťmi, nie je potrebné sa obávať. Naopak, to, že sa dieťa dokáže samo zabaviť, je známkou toho, že sa cíti v bezpečí. "Deti potrebujú rozvíjať aj svoju vlastnú nezávislosť. Ak sa cítia pohltení emočnou stimuláciou, to, že sú samy, im veľmi pomáha, " hovorí psychologička.

Samotárske deti bývajú extrémne citlivé, čo v dnešnom svete nie je veľká výhra. Na druhú stranu je dôležité to akceptovať a nesnažiť sa z takéhoto dieťaťa nasilu urobiť extroverta. Hypersenzitívne deti bývajú často veľmi vnímavé, premýšľavé, a tak trochu plaché. Takéto deti sa nemusia rady zapájať do kolektívnych hier a radšej sledujú dianie z väčšej diaľky. A práve potreba samoty je jedným z hlavných znakov citlivých detí.

„Jednoducho to akceptujte a dávajte im najavo, že je to v poriadku,“ dodáva odborníčka.

Profimedia (ilustračná fotografia)

​