Úspešná slovenská fotografka: Pred objektív dostala aj Cate Blanchett

Rodená Bratislavčanka Jana Yar (32) sa pred ôsmimi rokmi presťahovala do Singapuru, kde sa jej podarilo vypracovať na uznávanú fotografku.

Ako matka malého synčeka porozprávala o tom, ako sa jej žije, pracuje a tvorí tak ďaleko od domova.

Ako ste sa dostali do Singapuru?

Čo sa týka Ázie, nie som žiadny nováčik. Začalo to dlhou cestou po Japonsku s mojou mamou a potom som sa na pár rokov presťahovala do Thajska. Z prenájmu svojho bytu som si tam žila ako malý kráľ, takže som nemusela pracovať. Na chvíľku bol takýto život v raji fajn, ale po čase ma to už prestalo baviť a chcela som si urobiť druhý titul. Keď boli v Bangkoku protesty, musela som letieť cez Singapur a zapáčil sa mi. Našla som si tam školu a dostala sa rovno na bakalára.

Čo je v Singapure lepšie a horšie ako doma?

Pre mňa je bezkonkurenčné teplo a more. Tieto veci sú pre mňa veľmi dôležite, keďže zimu ťažšie znášam. Potom množstvo a výber lacného jedla. Super je ísť po ulici a mať tam 30 stánkov s rozličnými kuchyňami a na každom rohu čerstvé džúsy. A naješ sa za 2,60 eur. To sa nikde v Európe stať nemôže. Singapur je krajina, kde spolu vychádza veľa národnosti, preto je tu hlavný jazyk angličtina. Máme tu Číňanov, Malajcov, Indov, bielych a potom Aziatov z okolitých krajín, takže je tu aj rasová rozmanitosť a tým pádom aj rasová znášanlivosť, čo Slovensko v poslednom čase nejako obchádza. V Bratislave je naopak lepší nočný život a kluby a celkovo ako sa Slováci zabávajú. Vyrastala som v subkultúrach, takže ma bavia outdoor parties, elektronické festivaly, hlavne alternatíva... V Singapure sú len komerčné kluby a všetky hrajú tú istú (hroznú) hudbu.

A čo bežné veci ako zdravotníctvo a školstvo?

Zdravotníctvo je super, ale veľmi drahé. Tu to nefunguje ako doma, že prídem k lekárovi a poisťovňa mi vyšetrenie preplatí. Štátna poisťovňa prepláca len minimum a ostatné si hradím sama. Napríklad, pôrod bez komplikácii tu stojí aj viac ako 10 000 eur a štát preplatí možno tisícku. Školstvo je ďalšia zapeklitá vec. Sú tu štátne školy pre lokálnych a medzinárodné školy pre cudzincov. V štátnych sa dieťa v podstate stále učí a už v škôlke ho rodičia posielajú na kadejaké doučovania a mimoškolské aktivity. Nie je to však ako u nás, že chodí na tanečnú, ale skôr na matematiku a podobne. Medzinárodné školy sú drahšie (platí sa cca 800 eur mesačne). Podobné ceny sú u nás za privátne školy. Ich systém výučby je ale oveľa voľnejší a zameraný hlavne na hru.

Ako sa žije v Singapure pre vás ako cudzinku?

Cudzinka som už len výzorom :) Aj väčšina mojich lokálnych kamarátov ma berie ako "jednu z nich". Musím však povedať, že pre bielych je tu žiť asi výhodnejšie. Bieli majú celkovo v Ázii nálepku ako "bohatí" a v tých chudobnejších krajinách sa ich snažia ošklbať. V bohatších, ako je Singapur alebo Japonsko, sú len "milší" ako k iným. Nemám nejaké super extra výhody, len preto, že som biela, no rovnako sa mi nestalo nič negatívne. Ľudia sú tu milí. Vystresovaní, ale milí.

Jana Yar

Ako ste sa dostali k fotografovaniu?

Už na Slovensku som ako tínedžerka fotila pre istú internetovú stránku. Chodili sme na žúrky - kamaráti písali články a ja som fotila. Rovnako som začala aj tu v Singapure. Najprv som editovala párty fotografom fotky a keď videli, že ma to baví, nechali ma rovno fotiť párty a eventy. Tu ich je veľmi veľa, takže je to fajn zárobok. Momentálne fotím lifestyle, portréty, jedlo, nápoje. Veci, ktoré mám sama rada. Posledný rok-dva sa točím hlavne okolo kuchyne a barov, kulinárskych festivalov, kokteilových eventov a súťaží pre časopisy o alkohole, portréty barmanov a šéfkuchárov. To ma veľmi baví.

Bolo pre vás ako cudzinku ťažké presadiť sa?

Pre mňa nie. Išlo to rýchlo, lebo som sa vedela zo všetkého hneď vykecať (ďakujem mami). Ak by sem chcel prísť, napríklad, nejaký fotograf alebo kreatívec na vlastnú päsť, problém by bol hlavne s vízami. Dostať pracovné povolenie, obzvlášť pre ľudí z Európskej únie, je náročné. Platí pre nich iná minimálna mzda ako pre ľudí z okolitých krajín, takže veľa zamestnávateľov sa s tým nechce babrať. Sme pre nich príliš drahí.

Viete porovnať honoráre za fotenia na Slovensku a v Singapure?

Čuduj sa svete dostala som zaplatené podobne. Akurát na Slovensku nemáme až taký zvyk fotiť firemné večierky, čo je v Singapure vysoko zárobková činnosť.

archív Jana Yar

Fotili ste už aj známe celebrity?

Jasne. Napríklad, Cate Blanchett alebo hercov z filmu Spider-Man. Čo sa týka lokálnych celebrít, poznám snáď každého. Mám taký malý portrétový projekt a keď ho dokončím, urobím výstavu. Bude to fajn žúr! 

Rozmýšľali ste aj nad tým, že by ste sa vrátili na Slovensko?

Aj po 11 rokoch v Ázii mám stále vďaka internetu a relatívne častým návštevám domovu výborné vzťahy s rodinou a kamarátmi. Chcela by som si tu určite kúpiť dom alebo chatu... Domov chodím raz až dvakrát do roka a strávim tu 2-3 mesiace, ale fotiť veľa nestíham. Slovensko je pre mňa relax, rodina, kamaráti, prechádzky so psami a dlhé rozhovory s mamou. Vrátiť sa natrvalo? Neviem si to už tak úplne predstaviť. Môj muž je singapurský Číňan a moje dieťa je poločínske a zatiaľ som žiadne problémy doma nemala. Neviem, ako to bude, keď opäť prídeme...

V Singapure ste si už založili aj rodinu. Ako ste sa spoznali s manželom?

Manžel mal štúdio pri mojom byte a viete ako to je... ľudia s tetovaniami sa ťažko prehliadajú. Číňania si väčšinou hľadajú partnerov medzi sebou, keďže kultúrne rozdiely sú dosť veľké. Môj muž však veľa cestuje a jeho klienti sú prevažne bieli, tak je na "nás" zvyknutý. Nemáme veľa problémov, ale Slovenku predo mnou nepoznal, takže pár vecí ho šokovalo.

archív Jana Yar

Ktoré?

Napríklad, že hneď vybozkávam všetkých kamarátov, aj na ústa, keď sú mi veľmi blízki. On to nechápal. Keď som ho zobrala na Slovensko, chodili sme von každý deň a zabávali sme sa stále. V Singapure je život príliš o práci – makať, jesť a spať. Slováci sa naopak vedia zabávať. Navyše Slovenky sú také, že všetko hneď vyriešia a nenechajú si do ničoho hovoriť. Ich ženy si nechajú skákať po hlave...

Čo robí manžel?

Manžel má tetovacie a grafické štúdio. Tetuje a robí branding. Tiež navrhuje logá, kreslí atď. Obaja sme kreatívci.

Máte spolu aj malého syna. Učíte ho rozprávať po slovensky?

So svojím malým synom sa rozprávam len po slovensky. Nežije tu však veľa Slovákov, takže bude ťažké udržať to. Myslím si, že dlhšie návštevy na Slovensku by mali určite super dopad aj na jeho vývoj.

V čom je výchova dieťaťa mimo Slovenska iná?

Predchádzajúce ázijské generácie svoje deti bili a nová generácia Singapurčanov je extrémne ochranná. Ak dieťa nakričí alebo udrie učiteľa, ten s tým veľa neurobí. Ak by aj niečo urobil, tak by ho vyhodili. Rodičia tu riešia všetko za deti. U nás ich nechávame sa hrať a rozvíjať a keď dieťa padne, tak sa zdvihne a hotovo. Tu s ním hneď letia na pohotovosť a nemocnice sú plné s hocijakými hlúposťami.

Funguje v Singapure klasicky materská ako na Slovensku?

Všetko je tu drahé a ženy často nemôžu ostať doma s deťmi a hneď po materskej musia ísť do práce. Nemôžu si to dovoliť, preto sú tu deti často vychovávané pestúnkami, alebo starými rodičmi. Samozrejme, ako si urobíš, tak sa máš. Ja prácu milujem, ale tým, že ju mám, akú mám, viem si časy fotení väčšinou určiť sama. Často fotím, keď dieťa spí a keď prídem domov, môžeme sa hrať a ak sa mi zdá, že robím príliš veľa, okamžite odchádzam z krajiny aspoň na týždňovú dovolenku do Thajska, alebo na Bali a vypínam telefón.

Jana Yar

Ste neprehliadnuteľná aj vďaka tetovaniam...

Moje kerky majú pre mňa význam. Väčšina z nich sú "etnické", čo znamená, že sú prebraté z určitých kmeňov a všetko niečo znamená. Rovnako mám pár kmérskych, budhistických modlitieb robených bambusom a drievkami.

Na Slovensku sa na viac potetované ženy pozerá veľa ľudí cez prsty. Stretli ste sa s nejakými negatívnymi ohlasmi?

Nestretla. Teda raz, u kožnej. Tá mi vždy povie, čo si myslí. Hlavne, keď nevie nájsť znamienka. V Singapure je to bezproblémové. Tetovanie tu má každý. Je to úplne normálne. Ľudia za mnou chodia a hovoria mi, ako sa im moje kerky páčia. Niektorí sa ma chytajú, lebo nevedia, či je to naozaj alebo tričko.

+3 fotky

fotografka