Tieto vety by ste mali hovoriť deťom každý deň: Ovplyvnia ich viac, ako si myslíte

Počas dňa si povieme s deťmi stovky slov a viet, niektoré by sme však mali opakovať zámerne, na naše ratolesti majú totiž významný pozitívny vplyv.

Možno to znie ako klišé, ale deti musia cítiť rodičovskú lásku každý deň. Už dávno predtým, ako vyslovia prvé slovíčka, nám rozumejú, a to predovšetkým vďaka tónu hlasu, očnému kontaktu alebo telesnej blízkosti.

A pocit, že ich niekto miluje, vychádza predovšetkým z toho, že niekto reaguje na ich plač alebo volanie a hneď ich upokojí. Takýto základ im dodáva potom väčšiu dôveru a motiváciu objavovať svet.

Toto by ste mali deťom hovoriť častejšie

Verím, že to zvládneš

Nielen deti milujú pocit, že niečo dosiahli. Prináša im to nielen ďalšiu motiváciu, sebadôveru, ale aj šťastný pocit, že sa im niečo podarilo. Podporujte preto svoje deti v ich odvahe niečo robiť samy. A nereagujte sklamaním, že im to nakoniec neklaplo.

"Úlohou rodičov je nasadiť také ciele, aby ich dieťa mohlo dosiahnuť," píše americký expert na výchovu Jim Taylor vo svojej knihe Your Children Are Listening. Pritom taký deň je plný vopred úspešných úloh ako napríklad obliekanie, pripravenie príborov na stôl, pomoc pri nakupovaní, umývanie zeleniny atď.

Náš syn sa napríklad dlhú dobu nechcel ráno obliekať. Proste ležal polonahý na posteli a mrnčal, že potrebuje pomoc. V takom prípade úžasne zafungovalo, keď som za ním prišla a dôrazne a pokojne povedala: "Ja viem, že sa vieš obliekať úplne sám. Verím, že to zvládneš. A budem v kuchyni, keby si si nevedel s niečím rady. "

Profimedia

Chyby sú povolené

Človek sa chybami učí. Málokto si priznáva, že táto metafora platí tak u dospelých ako aj u detí. Nikto neočakáva, že deti budú vedieť všetko hneď. A iba ten, kto robí chyby, sa učí aj riešiť problémy a zlepšovať sa.

Preto sa nerozčuľujte, keď vaša ratolesť v jeden deň niekoľkokrát rozleje mlieko na stôl alebo si zle obúva topánky, aj keď to už robila niekoľkokrát predtým.

"To, čo deti neskôr potrebujú," píše Taylor vo svojej knihe, "nie je schopnosť perfektne jazdiť na bicykli alebo maľovať krásne obrázky, ale vôľu vyskúšať niečo nové, bez strachu z neúspechu."

Ukáž, čo si urobil

Máloktorý dospelák sa ubráni vete: "To je krásne, to sa ti podarilo." Ale ako tvrdí Jim Taylor, táto veta úplne ignoruje samotné dieťa. Nereflektuje jeho výsledok.

Deti často vôbec netušia, ako k svojmu výsledku dospeli, a ani to, ako by to mohli nabudúce urobiť lepšie. Preto Taylor odporúča, keď k vám priskočí dieťa so svojím obrázkom plným čmáraníc alebo chce ukázať, ako samo vyšplhá na hojdačku, jednoducho popisujte to, čo skutočne vidíte. Tým mu dáte najavo svoju pozornosť aj spätnú väzbu, ako sa mu to vlastne podarilo.

Profimedia

​Ja som tvoj pevný breh

Deti už na začiatku svojho života potrebujú získať zdravý pocit, že svet je bezpečné miesto. Napríklad tým, že rodičia reagujú na ich bezbranné volanie, že majú hlad, strach alebo pocit osamotenia. K tomu sa potom postupne pridáva aj istota, ktorá im napomáha vyplávať aj za obzor a objavovať nové možnosti.

Zvlášť keď sa deti postupne mobilizujú a vzďaľujú od rodičov, ktorí sú síce stále na pozore, ale napriek tomu dávajú svojim potomkom priestor pre samostatnú činnosť. To ich naučí mať situáciu pod kontrolou – napríklad aj keď im krváca koleno.

V takom prípade sa nemusíte hneď hnať s dezinfekciou k poraneniu, ale sa len opýtať, či je všetko v poriadku a či nepotrebuje pomôcť a nechať potom dieťa, aby si skúsilo poradiť samo.

Ostatní ľudia nám nie sú ľahostajní

Deti sú rodení egoisti. Nedokážu len tak požičať svoju hračku, ani pochopiť, že niekto môže plakať, keď oni sú v pohode. Postupne sa musia naučiť správne interpretovať emócie a tiež na ne reagovať, čo sa učia od nás dospelých. Pomáhajte im!

"Lukáško si chce požičať lopatku. A teraz je celkom naštvaný a plače. Čo môžeme urobiť pre to, aby mu bolo lepšie? Možno mu napríklad požičať tvoju bábovku? "Ak rodičia preložia emócie ako smútok, strach, bezmocnosť, hnev, radosť i šťastie, deti ich potom vnímajú ako niečo jasnejšie a čitateľnejšie.

Profimedia

Poďakoval si?

Samozrejme, že deti musíme na túto záležitosť neustále upozorňovať. Akonáhle niečo dostanú, úplne zabudnú na druhého človeka a už objavujú novú vec, ktorú majú v rukách.

Preto by sa základné formy zdvorilosti mali učiť už aj batoľatá, a to najlepšie pomocou vzorov. Deti sú vašim zrkadlom, nezabúdajte na to!

Nie znamená skutočne nie

Keď sa aj vaše dieťa naučí čoskoro význam slovíčka "nie," uľahčí to život nielen vám, ale hlavne jemu. Hoci vaše rozhodnutie, že niečo skutočne nedostane alebo má s niečím prestať, v ňom vyvolá len vlnu negatívnych emócií, buďte vždy v takomto presvedčení neoblomní.

Deti totiž často potom vedia, za aké nitky zatiahnuť, aby sa vaše "nie" čoskoro premenilo v "áno." Trebárs keď sme roztržití, unavení alebo pred ďalšími ľuďmi. Lenže tak svoje deti len vystavujeme neskoršiemu sklamaniu alebo bolesti v živote. Preto Taylor odporúča, aby vecné a vytrvalé nie dieťa bralo s vážnosťou od útleho veku.

Profimedia

​