Prečo sa deti správajú horšie v spoločnosti matky? TOTO je dôvod!

S ockom, babičkou, proste s kýmkoľvek iným sú zlaté. Nefňukajú, nesťažujú sa, netrucujú. Až kým neprídete vy, poznáte to? Čím to je?

"So mnou bola taká dobrá, neviem, prečo sa teraz chová takto," hovorí to aj vaša mama? „Babičku miluje a rozhodne si k nej nedovolí toľko, čo ku mne. Neodvráva, počúva a nemá žiadny problém. Akonáhle ale prídem ja, je ako vymenená. Scéna väčšinou nastane už pri obúvaní, obliekaní alebo po ceste domov,“ sťažuje sa mladá mamička.

Prezradila tiež, že všetci z rodiny tvrdia, že je to divné a že určite majú s dcérou medzi sebou nejaký problém. Keď mamička začala hľadať chyby v sebe, všimla si, že rozhodne nie je jediná, kto tento problém rieši.

Odborníci tvrdia, aby sme boli v pohode, je to vraj úplne normálne!

Z rôznych štúdií vyplynulo, že deti sa skutočne správajú horšie, ak je v miestnosti spolu s nimi ich matka. 

Profimedia (ilustračná fotografia)

"Zistili sme, že deti mladšie ako osem mesiacov sa šťastne hrali, ale keď uvideli, že ich matka vstúpila do miestnosti, 99,9 percenta z nich začalo plakať, alebo potrebovalo okamžitú pozornosť. 0,1% detí mamičku nevidelo, ale iba počulo jej hlas. V tej chvíli tieto deti začali hádzať vecami a dožadovať sa jedla, hoci predtým jedli. Naozaj fascinujúce, " hovorí rodinná psychologička KP Leibowitz. Je to pravdepodobne trochu zveličené, ale mnoho mamičiek by potvrdilo, že sa to tak skutočne deje.

Mama je bezpečný prístav

A prečo sa teda deti správajú v našej prítomnosti horšie? Je to jednoduché. Mamičky im dávajú pocit bezpečia, sú to ony, na ktoré môžu hodiť všetky svoje pocity, trápenia a starosti.

Presne to tvrdí na svojom blogu aj autorka kníh o rodičovstve a prirodzenom vývoji detí Eva Kiedroňová: "Od narodenia je dieťa najčastejšie s mamou, s ktorou sa cíti v bezpečí, uvoľnene a s ktorou sa môže úplne uvoľniť, vypustiť všetky pretlaky a správať sa tak, ako sa práve cíti. "

Odborníčka Kiedroňová vysvetľuje, že pre dieťa môže byť spočiatku ťažké naučiť sa sebaovládaniu pred cudzími ľuďmi. Potom sa to ale naučí, v spoločnosti sa teda drží, ale akonáhle sa vráti k mamičke, prejaví naplno svoje emócie.

"Z tohto sebaovládania pred cudzími ľuďmi je dieťa tak unavené, že keď sa vráti domov, do svojho hniezda, k milovanej mamičke, ktorá dieťa miluje bezpodmienečne, uvoľní svoje emócie a prejaví sa podráždene. Začne fňukať a ukazuje nesúhlas trebárs aj s tým, čo sa dialo pred niekoľkými hodinami tam, kde mama nebola, " vysvetľuje.

unsplash.com

Ako by sa mali rodičia zachovať?

"Hoci je to nepríjemná situácia, za ktorú nás okolie súdi, je potreba dieťa najskôr láskyplne pochopiť, pomôcť mu upokojiť sa a uvoľniť napätie, ktoré v ňom ešte pretrváva, a až potom mu ukázať cestu k uvoľneniu či vyriešeniu problému. Ideálne je dieťa objať, ukázať mu, že sme sa na neho tešili, a začať si s ním pokojne rozprávať," radí Kiedroňová.

To isté sa podľa odborníkov deje aj s jedlom. Doma deti vymýšľajú, v jedle sa vŕtajú a chcú jesť len konkrétne pokrmy. U známych, v škôlke, alebo v tábore potom nemajú problém zjesť takmer čokoľvek.