Nádej pre deti s postihnutím na Slovensku: Veríme, že tento úspech je len začiatok

„Možno je to len kvapka v mori, ale cítim obrovskú radosť. Verím, že to, čo sa nám podarilo dosiahnuť, dodá odvahu a svetielko nádeje aj ďalším rodičom,“ hovorí Katka, ktorá v sociálnej oblasti pracuje už dvanásť rokov.

„Chvalabohu, že nás sa to netýka,“ povie si asi väčšina z nás. Keď som si vypočula príbeh Katky, dlho som jej slová nedokázala pustiť z hlavy. Nezáleží na tom, či máte zdravé, choré, či postihnuté dieťa, alebo ste bezdetní. K osudu žiadneho dieťaťa, by sme nemali byť ľahostajní. Jeho život sa dotýka každého jedného z nás.

Služba včasnej intervencie - Sibírka, kde pracuje aj Katka, funguje od roku 2017. Je službou pre rodičov a ich deti vo veku od 0-7 rokov so zdravotným postihnutím. Táto organizácia pomáha podporovať a sprevádzať rodinu s dieťaťom so zdravotným postihnutím, hľadá možnosti ako nájsť vlastné zdroje pre ich plnohodnotný a kvalitný život.

Vypočujte si úryvok z audioknihy Šlabikár šťastia 3. - Dospelí deťom, deti svetu. Tieto slová vás pohladia na duši...

Dôležité je začať a nevzdať sa

Tento príbeh je rukolapnou ukážkou toho, že hoci to na začiatku môže vyzerať úplne nemožné, netreba sa vopred vzdávať. Keď máte pevnú vôľu, odhodlanie, a jasný cieľ, môže sa vám podariť rovnaký úspech.

Mnohé rodiny, ktoré využívajú našu službu, majú deti s diagnózou s podozrením na autizmus, alebo oneskorený vývin reči. Aj v tomto príbehu ide o takéto dieťatko, ktoré má teraz 5 a pol roka.

Keď sme pred dvomi rokmi prišli do tejto rodiny, dieťatko nerozprávalo a nemalo záujem sa hrať s rovesníkmi. Rodičia pravidelne navštevovali klinického logopéda a spoločne sme sa snažili o to, aby dieťa začalo verbálne komunikovať, aby porozumelo informáciám a učilo sa bežným sociálnym zručnostiam ako jeho rovesníci.

Chvíľu to trvalo, ale reč predsa len nabehla a dieťa bolo umiestnené v súkromnej škôlke. Neskôr bolo na žiadosť riaditeľky preradené, nakoľko pedagóg, ktorý mal v triede dieťa so špeciálnymi potrebami, sa snažil o vylúčenie. Predškolská výchova dieťaťa musela pokračovať opäť v inej súkromnej škôlke.

Profimedia (ilustračná fotografia)

Sen sa zmenil na skutočnosť

Rodičov sme povzbudili k tomu, aby si podali žiadosť do MŠ v mieste bydliska, ide o obec neďaleko Bratislavy. Dieťa prijali, ale neskôr, počas školského roka sme predškolské zariadenie navštívili, pretože napriek verbálnej komunikácii dieťaťa pretrvávali problémy v sociálnom začlenení. Rozprávali sme sa s pani riaditeľkou. Uznala, že napriek tomu, že dieťa si vyžaduje individuálny prístup, treba dať šancu integrácii. My sme naopak vyjadrili pochopenie, že pedagógovia sa nemôžu kvalitne postarať o celú triedu detí a pritom venovať osobitnú pozornosť jednému z nich.

V Bratislave otvorili prvé ihrisko pre deti so zdravotným postihnutím či s iným znevýhodnením.

​S pani riaditeľkou sme sa snažili nájsť riešenie, ktoré by bolo správne a zvládnuteľné pre obe strany. Výsledok bol jednoznačný – je potrebný asistent a financie. Rodičia sa ponúkli, že aspoň čiastočne môžu prispievať na asistentka, zvyšnú finančnú pomoc dostali od starostu obce, ktorý neváhal pomôcť.

Neviete si ani predstaviť, aké úžasné bolo týmto rodičom oznámiť, že ich dieťa môže od septembra navštevovať škôlku už aj so svojím asistentom. 

Áno, je to len kvapka v mori, ale presne toto sú tie momenty, ktoré nás presvedčia, že práca, ktorej sa venujeme, má zmysel. A nielen to. Veríme, že podobných malých - veľkých úspechov bude stále viac a stanú sa inšpiráciou pre ďalšie rodiny, ktoré sa doteraz neodhodlali urobiť ani prvý krok.

Pozrite si upútavku na slovenský film o 13-ročnej Dorotke s Downovým syndrómom - Niečo naviac.