Čo by chceli učitelia odkázať rodičom svojich žiakov? Zamyslite sa nad tým!

Ani vaše deti sa nechcú učiť? Sťažujú sa na prísnych učiteľov? Tvrdia, že poznámky dostali neprávom? Skôr, než sa vyberiete sťažovať sa do školy, zamyslite sa, možno je chyba práve na vašej strane!

Ako rodičia by ste mali pochopiť, že medzi domovom a školou existuje silná, aj keď neviditeľná hranica. A práve vaše zmýšľanie, postoje a názory zásadne formujú a ovplyvňujú správanie vášho potomka a môžu prispieť k tomu, aby pre neho bola školská dochádzka pozitívna skúsenosť. Tu je niekoľko vecí, nad ktorými by sa mal každý rodič zamyslieť, ako si želajú učitelia.

Ste pre ne najdôležitejším vzorom

Je to tak, mama a otec sú skrátka vždy absolútnou modlou a najväčšou inšpiráciou. Všetko, čo povedia, myslia si a urobia, je deťmi (aspoň do určitého veku) nekriticky prijímané, akceptované a kopírované. S nástupom do školy sa samozrejme svet vášho potomka veľmi rozšíri a začne byť ovplyvňovaný okolím, rovesníkmi z rôznych sociálnych pomerov a rozdielnych prostredí. Bude síce preberať popri tých vašich aj iné vzory, rodičia ale zostávajú na piedestále až do obdobia dospievania. Je preto dôležité konať a správať sa tak, ako si prajete, aby vás dieťa nasledovalo. A je fajn, keď to nie je len pretvárka v jeho prítomnosti.

Profimedia

​Disciplína je o rešpekte

Vybudovať si prirodzený rešpekt a autoritu je nikdy nekončiaca drina. Deti by mali vedieť, vidieť a počuť, že správanie ich rodičov nie je v rozpore s tým, čo a ako hovoria. Inými slovami - "nekážte vodu a nepite víno", dodržujte slovo a nesľubujte nič, čo nemôžete splniť.

Detská psychologička Melissa Schwartzová hovorí: "Aby sa deti mohli úspešne naučiť osobnej zodpovednosti a efektívnej spolupráci, musia sa nachádzať a vyrastať v prostredí s jasne definovanými pravidlami a hranicami a tiež konzistentnými očakávaniami. Mnohí rodičia sú príliš pohodlní alebo unavení z každodennej rutiny a nie sú dostatočne dôslední a jednotní. Každému dieťaťu je najlepšie v prostredí, kde vie, čo sa od neho očakáva, a naopak, čo môže ono očakávať od svojho okolia."

Môžete byť prekážkou

Áno, ako príliš ambiciózny a dychtivý rodič sa ľahko môžete stať prekážkou v úspešnom vzdelávaní svojho dieťaťa. Ruku na srdce, nenútite deti, aby boli za každú cenu najlepšie? Či už ide o futbal, tanec, počítanie, maľovanie alebo napríklad lyžovanie? Pamätajte si, že spôsob, akým zareagujete na zlyhanie a neúspech dieťaťa, sa stane jeho osobným postojom k akémukoľvek zlyhaniu po celý zvyšok života. Naučte sa dieťa správne povzbudzovať a motivujte ho k rastu. Aj keď je kritika oprávnená, odpustite si ju pred "publikom" a starostlivo voľte slová, aby ste neranili krehké detské city. Každého človeka predurčuje k úspechu optimistické myslenie, zdravé sebavedomie a sebaúcta. Podporujte ich!

ISIFA

Správajú sa inak, keď nie sú s vami!

"Náš Peťko? Ten sa predsa vôbec nebije!" Je vám táto veta povedomá? My rodičia sme často tak trochu naivní a predstavujeme si, že náš slušne vychovaný synček, je rovnaký aj v kolektíve spolužiakov. Ale väčšinou to tak nie je! Deti dokážu odhadnúť svoje okolie a aktuálnu situáciu oveľa lepšie, než si myslíme. Dokážu prispôsobiť svoje správanie tomu, čo sa od nich zrovna očakáva. "Možno to neradi počujete, ale často sa v triede všetci správajú ako blázni. Skáču mi do reči, padajú zo stoličiek, lezú po zemi, hádžu po sebe žuvačky, hrajú sa s čímkoľvek, čo nájdu v batohu, a snažia sa k hlúpostiam strhnúť ostatných. Majú pocit, že sa musia predvádzať za každú cenu, aby zapadli. Takže, ak vám nejaký učiteľ povie, že váš syn alebo dcéra nie sú tak príkladní, ako o nich hovoríte, verte im prosím. A vyvoďte z toho doma dôsledky. Rodičia by mali byť pre učiteľov podporou, nie protivníkom," zdôrazňuje pedagogička Chano Griffinová.

Nerobte zlé závery

Rodičia majú často tendenciu predpokladať (a očakávať), že učitelia disponujú nekonečnou trpezlivosťou a pozornosťou, hoci sú celý deň obklopení aj tridsiatimi náročnými deťmi s individuálnymi schopnosťami a potrebami, ktoré pochádzajú z rôznych rodinných prostredí. A vaše dieťa je len jedným z nich! Určite ste vynaložili obrovské úsilie, aby ste svojim potomkom pri výchove odovzdali to najlepšie. Nemajte ale dojem, že "odovzdaním" ratolesti školskému systému vaša úloha a rodičovské povinnosti končia. Za výsledky, prospech a šance dieťaťa na ďalšie úspešné štúdium nesiete najväčší podiel zodpovednosti stále vy, rodičia. Učiteľ má na starosť zhruba tridsať "kúskov", vy doma potom jeden, dva či tri, pomer síl je tak veľmi nevyrovnaný. A aj keď sa bude pedagóg snažiť akokoľvek, vašu úlohu plnohodnotne nenahradí, nie je to v jeho fyzických ani psychických silách. Buďte realistickí a verte, že väčšina učiteľov chce skutočne pre vaše deti to najlepšie, zaujíma sa o ne a pristupuje k svojej práci zodpovedne.

Profimedia

​