Slová slovenského otca vás dojmú k slzám: Najbolestivejšie sekundy v živote a potom prišiel zázrak
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Instagram
Ako prežívajú pôrod svojej milovanej manželky muži? Aj tak, ako to vo svojom vyznaní opísal známy slovenský fotograf a cestovateľ Ľubo Šiška!
Ľubo Šiška pred mnohými rokmi rozbiehal na Slovensku kariéru fotografa. Zabehnutú prácu však zamenil za cestovanie a spoznávanie sveta.
Dnes sa môže pochváliť, že už stihol prejsť takmer celý svet a to bude mať len tridsať rokov. Darí sa mu aj v súkromí a jeho veľká láska Denisa je už jeho zákonitou manželkou. Zamilovanej dvojici sa pred pár dňami narodila vytúžená dcérka. Jej príchod na tento svet nebol jednoduchý a čerství rodičia o ňu takmer prišli. Našťastie, všetko dobre dopadlo a Ľubo sa so svojím najkrajším dobrodružstvom, akým je príchod dieťaťa, zveril aj na sociálnych sieťach. Jeho úprimné vyznanie sa okamžite stali hitom a mnohých čitateľov dojal k slzám. Takéto slová by si rada prečítala asi každá žena!
„Obdivujem Denisku. Zaľúbil som sa do nej, pretože je to nádherné dievča s obrovským srdcom, entuziazmom, energia medzi nami bola magická. Včera som sa do nej zamiloval opäť, tentokrát ako do silnej ženy. Rodili sme do vody, moc sme chceli priviezť na svet dieťatko prirodzeným spôsobom. Pôrod bol intímny, boli sme sami, dula nás chodila kontrolovať. Celý čas som sa snažil byť čo najväčšou oporou, bolesť ktorú cítila, ma skľučovala. Začalo sa to zhoršovať, sila kontrakcií naberala na intenzite. Niekoľkokrát zamdlela, prišli komplikácie. Malá bola vzpriečená, zistili sme to neskoro. Presunuli sme sa na lôžko, cisársky rez už možný nebol, musela tlačiť a dostať bábätko čo najskôr von. Deni začala tlačiť najviac, ako dokázala. Tlak na malú bol príliš intenzívny, na monitore sme videli že srdiečko spomaľuje... Doktori boli pripravení narezať ju, aby dostali dieťatko čo najskôr von, ale Deniska neprestávala tlačiť. Ani nedýchala, dala do toho všetko. Do minúty bola vonku... Nič horšie som nezažil. Bol to najhorší moment v mojom živote. Anjelik sa nám narodil bez známok života, pulzu, dychu. Nastali chvíle totálneho zúfalstva, beznádeje, neskutočnej bolesti, ťažoby, pri ktorej sme sa nezmohli na nič ako na prosebné náreky... Takmer celým telom som objímal svoju ženu, snažil sa jej zakryť tvár, aby to nevidela a netrpela. Okolo nás sme počuli profesionálov oživovať to najcennejšie čo máme, odpočítavať resuscitáciu, všetko bolo v obrovskom koordinovanom chaose. Trvalo to 20 sekúnd, najbolestivejších sekúnd môjho života.
Malej začalo tĺcť srdiečko, nadýchla sa a onedlho sme začuli aj plač... Bola v poriadku, našťastie je krásna a zdravá. Bez obrovskej snahy jej matky a pomoci lekárskeho tímu, ktorý zasiahol včas to mohlo celé skončiť inak. Veľké ďakujem.
Chcem vyjadriť sústrasť všetkým, ktorých deti trpeli a postihlo ich akékoľvek trápenie. Obdivujem každú matku.
Pýtali ste sa ma, či som bol osláviť, alebo si vypiť... Po tom, čo boli obe v bezpečí, som sa išiel pred nemocnicu vyplakať a vrátil som sa za nimi. Bol to najkrajší deň môjho života.
Piateho októbra o piatej popoludní sa nám na Islande v Akureyri narodila dcéra Atlas, má 50 cm a 3,6 kilogramu.“