Deti s nízkym sebavedomím za to nemôžu: Rodičia, na TOTO dávajte pozor

Budovanie sebaúcty a zdravého sebavedomia by malo začať už v ranom veku detí.

Ako hovoria odborníci, sebavedomie je podobné nábytku Ikea - len málo rodičov vie, ako ho správne zostaviť, a veľa z nich kvôli tomu riskuje zranenie. Vedci ale teraz prišli s názorom, že kľúčové obdobie pre rozvoj sebavedomia začína už veľmi skoro, keď sú deti malé a ich mozog sa vyvíja.

​Sledujte seriál Bola raz jedna škola už čoskoro na JOJke!

Embed kód

​To je tiež podľa nich dôvod, prečo sa v rodinách prejavuje nízka sebaúcta. Dospelý rodič so zlou sebaúctou a nízkym sebavedomím sa pravdepodobne skôr sústreďuje na seba ako na svoje deti. Problém je v tom, že u detí je oveľa ľahšie vybudovať sebavedomie, preto je logické, aby sa s jeho budovaním začalo čo najskôr práve u nich. Potom v tejto náročnej úlohe budú pokračovať už ako dospelí a pôjde im to lepšie.

Ako začať?

Prvá vec, ktorú musia rodičia urobiť, je zabudnúť na svoje obavy z výchovy malých megalomancov. "Neexistuje žiadne veľké sebavedomie, sebavedomie vychádza z nášho porozumenia seba a svetu okolo nás," hovorí psychiatrička Lea Lis pre časopis fatherly. "Vaše sebavedomie nemôže byť priveľké. Proste je, alebo nie je, " tvrdí.

Vedci len nedávno zistili, že deti začínajú rozvíjať sebaúctu vo veku 5 rokov. To je doba, kedy mozog začína vytvárať myšlienkové a behaviorálne vzorce známe ako schémy alebo "balíčky informácií," ktoré sa kumulujú a ukladajú v neurónových sieťach mozgu po dlhú dobu. Skúsenosti a spätná väzba utvárajú pozitívne schémy alebo myšlienky typu: som šikovný, som láskavý, som schopný. V závislosti na skúsenostiach a spätnej väzbe sa negatívne schémy pevne vytvárajú a je ťažké ich včas "opraviť."

Malé deti prijímajú obrovské množstvo dát zo sveta okolo seba, pretože ich nervové siete sa len začínajú tvoriť. Vďaka tomu sú ich schémy flexibilnejšie, ale tiež jemnejšie. Sebavedomie nie je postavené na chvále ako takej, ale na správnom type chvály. Rodičia by nemali deti chváliť len za to, že robia veci dobre, ale aj za to, keď sa snažia - a neuspejú.

Profimedia (ilustračná fotografia)

Chválime málo či priveľa?

Zatiaľ čo niektorí rodičia sa obávajú prílišného sebavedomia vedúceho k narcizmu, jedná sa vlastne o psychologickú reakciu na nízku sebaúctu. Rovnako ako myšlienka výchovy tvrdých a odolných detí, ktoré nie sú závislé na chvále, pochádza aj správna chvála z predpokladu vysokej sebaúcty. Tú majú ľudia, ktorí poznajú svoju hodnotu bez ohľadu na to, čo sa stalo.

Psychoterapeut John Mathews zdôrazňuje, že presnejší termín než "sebaúcta" by mohlo byť označenie "sebestačnosť" - alebo "viera v schopnosť riešiť problémy." Skôr než vychovávať deti, ktoré si myslia, že sú skvelé, je lepšie viesť ich k sebestačnosti. "Môžete dieťaťu pomôcť vybudovať si vlastný zmysel života tým, že ho budete povzbudzovať, aby sa pokúsilo riešiť problémy samostatne," hovorí. "Ako rodičia teda chváľte úsilie detí bez ohľadu na výsledok."

Inými slovami - kľúčová je bezpodmienečná pozitívna spätná väzba bez ohľadu na výsledok, ale mnoho rodičov to dnes nerobí. Rodičia sami majú totiž nízku sebaúctu, takže sú náchylní odovzdávať to aj svojim deťom. Rovnako ako si musia v lietadle pri nehode nasadiť kyslíkovú masku najskôr rodičia, aj v prípade výchovy k sebaúcte musia začať rodičia sami pri sebe. "Deti sa učia očami rodičov. Keď sa sami rodičia boja alebo nedôverujú druhým, pravdepodobne to odovzdajú aj svojim deťom, " varuje Lea Lis.

Profimedia

​