Skoro jasno
Bratislava
Jaroslav
27.4.2024
Najväčší kompliment, ktorý môžete ako rodič počuť! Už vám TO niekto povedal?
Zdielať na

Najväčší kompliment, ktorý môžete ako rodič počuť! Už vám TO niekto povedal?

Zdroj: Profimedia

Väčšina rodičov sa snaží vychovávať svoje deti čo najlepšie. Pre niektorých je najdôležitejšie podporovať ich v koníčkoch, iné bodujú v matematických súťažiach. Ale ako zistíte, či to robíte naozaj dobre?

Sú to štyri zdanlivo "obyčajné" slová, ktoré majú veľkú silu a pre rodičov sú skutočne obrovským komplimentom. "Vaše dieťa je také láskavé!" Koľkokrát ste ich už počuli?

Od chvíle, kedy sa na tehotenskom teste objavia dve čiarky, začneme snívať, plánovať a veriť. Veriť, že naše dieťa bude zdravé, šťastné a tiež úspešné. Pre každého ale termín "úspešný" môže znamenať niečo úplne iné - prajeme si, aby náš potomok bol šikovný, vzdelaný, silný, športovo nadaný, sebavedomý, pravdovravný, statočný...

Každý rodič si svoje predstavy definuje odlišne. "Pre svoju dcéru si želám veľa vecí, napríklad aby bola obľúbená, mala veľa priateľov a vybrala si raz zamestnanie, ktoré ju bude baviť a napĺňať. Avšak jednou z najlepších vlastností, ku ktorej by som ju chcela viesť a vychovávať, je láskavosť," hovorí Silvia, mamička šesťročnej Markétky.

Profimedia

Nevyhrala, ale priala všetkým úspech!

"Nikdy by som si nemyslela, že zažijem tak intenzívny pocit hrdosti na svoje dieťa, keď sa mi rozbúcha srdce ako zvon a do očí sa mi nahrnú slzy. Stalo sa to minulý týždeň v škôlke, kde ma na chodbe zastavila pani učiteľka, aby mi povedala, ako úžasný je náš syn. Jeden z jeho spolužiakov mal zrejme zlý týždeň a chodil každé ráno uplakaný. Môj starší sa zakaždým okamžite prestal hrať, sadol si vedľa svojho nešťastného kamaráta do šatne a neopustil ho, kým sa obaja nerozosmiali," spomína Alica, mamička trojročného Marka, päťročného Sebastiana a osemročného Danka.

Podobnú skúsenosť má Lenka, mamička deväťročnej Anety: "Pred pár týždňami sme sa zúčastnili krajských plaveckých pretekov. Jedným z členov tímu tunajšej školy je aj naša dcéra, plávaniu sa venuje už tri roky. Keď sa na záver rozdávali medaily a ocenenia, čakalo nás jedno veľké prekvapenie. Napriek tomu, že sa naša Aneta medzi víťazov neprebojovala, bola jej slávnostne a nečakane udelená špeciálna "cena trénera." Za čo? Nebola síce najlepšia ani najrýchlejšia, preukázala ale neuveriteľnú mieru empatie a tímového ducha. Nadšene fandila a povzbudzovala svojich súperov a kamarátov a ako prvá bežala pogratulovať víťazným plavcom a súčasne sa snažila rozveseľovať porazených, ktorí boli smutní a niesli svoj neúspech oveľa horšie ako ona. Nedá sa to ani opísať, ako veľmi som na ňu bola pyšná."

Verte im, prekvapia vás!

Iste, nie každé dieťa môže byť najlepším v triede, géniom na matematiku, nadaným umelcom alebo špičkovým športovcom. Ale každý, skutočne každý, môže byť láskavý. Určite často počujete, že láskavosti by mali svojich potomkov naučiť v prvom rade ich rodičia. Ako? Najlepšie tým, ako sa sami správajú doma, k sebe navzájom, k príbuzným, priateľom ale aj náhodným okoloidúcim na ulici, v električke alebo supermarkete.

To všetko je veľmi dôležité, a aj keď sa snažíme našim deťom od plienok akokoľvek vštepovať dôležitosť láskavosti, empatie a súcitu, nie sme s nimi každú minútu ich života. Ony samy sú tými, ktorí pomôžu neznámej babičke s nákupnou taškou, utešia smutného priateľa, povzbudia spoluhráčov, zdieľajú s nešťastným spolužiakom jeho trápenie, rozdelia sa o desiatu s kamarátom alebo oslovia na ihrisku neznáme dievčatko, ktoré sedí obďaleč, aby sa pridalo a hralo sa s ostatnými.

"Tajne túžim po tom, aby som sa dokázala premeniť na zlatú mušku a mohla byť prítomná pri všetkých ich dobrých skutkoch. My ako rodičia sa samozrejme snažíme urobiť maximum, aby z nich vyrástli slušní ľudia, za svoje vlastné správanie a činy sú ale zodpovední len oni sami. A zakaždým ma zahreje pri srdci, keď sa náhodne dozviem o akomkoľvek, aj celkom malom a nepatrnom šľachetnom geste alebo dobrom skutku, ktorý zvládli. Rozhodli sa tak totiž sami od seba, bez mojej pomoci či rady. Necítili ma za svojim chrbtom, a napriek tomu sa zachovali milosrdne, citlivo alebo nesebecky,”  priznáva dojato Alica, mamička troch synov. 

Profimedia

Súvisiace články

Najčítanejšie