Detská linka pomoci hlási šokujúce zistenie: Pre pandémiu hrozí u detí zvýšený počet samovrážd!

Pandémia zásadne zmenila život každého jedného z nás. Tí šťastnejší sa zo zmien rýchlo otrasú, no čo s ľuďmi, ktorí počas koronakrízy prišli o prácu, blízkych a živobytie? "V populácii dospelých ľudí (z výskumnej štúdie českého NÚDZ) jednoznačne vyplýva nárast duševných problémov počas pandémie. U úzkostných porúch je to až trojnásobný nárast, u depresívnych ochorení je to dvojnásobný nárast v porovnaní s obdobím pred pandémiou. Čo sa týka adolescentov, tak predpokladám, že tam sa efekt pandémie taktiež prejavil. Za najzávažnejšiu považujem stratu možnosti socializovať sa a to, že mladí ľudia prišli o väčšinu mimoškolských aktivít, ktoré predstavovali pre nich spôsob, ako sa mohli vyrovnávať so stresom, pookriať, ako rozvíjať svoje talenty," vysvetľuje Balážová, čo u mladších ročníkov spôsobilo nárast duševných porúch. Dokonca krízová linka mladých hlási aj nárast pokusov o samovraždu.

unsplash.com/Sinitta Leunen

Depresie u mladých sa dajú dobre liečiť

"IPECKO, krízová linka pre mladých ľudí, jednoznačne hlási zvýšený počet kontaktov so suicidálnymi deťmi a tínedžermi. Niektoré zdroje uvádzajú, že samovražda je druhou najčastejšou príčinou smrti u mladých ľudí (niektoré zdroje uvádzajú, že je treťou). Takže áno, suicidalita je v tomto veku pomerne častý jav. Dôležité je však povedať to, že depresívne poruchy sa dajú aj v tomto veku veľmi dobre liečiť, či už psychoterapeuticky alebo pomocou farmakoterapie. Je však extrémne dôležité, aby si okolie všimlo, že mladý človek trpí a poskytlo mu pomoc." Čo by mal rodič alebo učiteľ robiť, ak si na dieťati všimne, že premýšľa nad tým, že si zoberie život? "Dôležité je nepodceňovať vyhlásenia detí o tom, že si chcú ublížiť, alebo že chcú zomrieť. Jedným z častých mýtov o samovraždách je ten, že ak niekto o samovražde hovorí, tak ju nespácha alebo že ide len o pútanie pozornosti. To je veľmi nebezpečný mýtus. Obzvlášť u detí je veľmi dôležité, aby sme takéto vyhlásenia brali vážne. Ak sa stretne napríklad učiteľ v škole s tým, že dieťa vyhlásilo niečo také, je potrebné skúsiť nadviazať kontakt s týmto dieťaťom, nenechať to len tak, zistiť viac, čo ho vedie k takýmto vyhláseniam a určite situáciu riešiť buď so školských psychológom, alebo s psychológom poradenského centra pod ktoré škola spadá. Ak zachytia rodičia suicidálne dieťa, je potrebná konzultácia s odborníkmi, v tomto prípade je to psychiater alebo psychológ," vysvetľuje Mária. 

unsplash.com/Izzy Park

​Ktoré deti systém prehliadol?

Balážová už roky pracuje nielen s dospelými, ale aj deťmi a snaží sa poukázať na skupinku mladých, ktorí sa v systéme stratili a na ktoré akoby štát nemyslel. "Sú deti, ktoré pocítia negatívne efekty pandémie menej, pretože majú fungujúce rodinné zázemie, kde nie je toľko stresu finančného alebo psychického. V niektorých rodinách si dokonca ľudia vzťahovo ešte polepšia a pandémia ich vzťahy ešte viac utužila. Máme tu však veľkú skupinu detí, ktorá sa napríklad od začiatku pandémie nevzdeláva vôbec, alebo deti zdravotníkov. Druhostupniari, stredoškoláci, ktorí sú doma už celé mesiace. Mnohé z týchto detí nemajú ešte vybudované také pracovné návyky, že zvládnu celé vyučovanie, prípadne prípravu naň úplne sami, takže asistenciu rodičov potrebujú. Čo však v situácii, kedy sú rodičia nedostupní? Potom je tu skupina detí, ktorých situácia už pred pandémiou bola zlá, napríklad z dôvodu násilia v rodine..." 

Ako by mal vyzerať návrat do škôl?

Viacerí odborníci sa zhodujú v tom, že by sa učitelia po návrate detí do škôl nemali sústrediť len na dobiehanie učiva. Dôležité je, aby sa so žiakmi porozprávali o tom, ako uplynulé mesiace vnímali... "Určite by boli na mieste psychologické intervencie, ktoré by smerovali k opätovnému zblíženiu detí navzájom v kolektíve, prípadne priestor, kde by deti mohli zdieľať svoje pocity, trápenia, ale aj úspechy, ktoré zažili počas pandémie. Najmä staršie deti by potrebovali priestor na vyjadrenie svojich emócií, spracovanie strát, aby mohli uzavrieť toto obdobie a mohli sa  pohnúť ďalej," dodáva na záver Mária Balážová.