Priznala úzkosť a záchvaty paniky: TO, čo napísala partnerovi, môže pomôcť aj vám

Táto herečka začala otvorene hovoriť o svojom probléme a mnohí ľudia jej za to ďakujú. Zoznam, ktorý napísala pre svojho priateľa, môže pomôcť aj vám!

Svetová zdravotnícka organizácia uviedla, že práve úzkosti sú najrozšírenejším duševným ochorením a trpí ním jeden z trinástich ľudí.

Záchvaty paniky a úzkosť môžu ľuďom nesmierne skomplikovať život a keď nemajú podporu a pochopenie u najbližších, môže to byť hotová nočná mora.

Herečka Kelsey Darragh sa k tomuto duševnému problému nielen priznala, ale napísala dokonca zoznam pre svojho priateľa, aby dokázal lepšie reagovať na jej stavy a najmä, aby ju dokázal lepšie pochopiť.

Kelsey zverejnila tento zoznam aj na sociálnej sieti, lebo vie, že v tom nie je jediná. Verí, že jej praktické rady pomôžu mnohým ďalším.

Twitter/Kelsey Darragh

“15 vecí, ktoré môžeš urobiť, aby si mi pomohol prekonať záchvat paniky!”

1. Ver, že som vydesená a nebudem schopná vysvetliť prečo. Tak sa na mňa nehnevaj.
2. Nájdi moje lieky a uisti sa, že si ich vezmem.
3. Dychové cvičenia ma rozčuľujú, ale sú nevyhnutné. Skús to a snaž sa zladiť moje dýchanie s tvojím.
4. Jemne navrhni veci, ktoré by sme mohli robiť spoločne, aby som na paniku toľko nemyslela (nehovor mi, čo musím alebo čo by som mala robiť, a počúvaj, keď na niečo poviem nie).
5. Pri disociatívnej panike mi pripomeň, že už sa mi to pred tým stalo a prejde to! Vždy to prejde, ale je desivé, keď sa to deje. Skús o mne hovoriť nejaké smiešne veci alebo o našom spoločnom živote. To ma pobaví alebo rozosmeje.
6. Pár dúškov vody môže pomôcť, ale nehovor mi, že musím jesť alebo piť. Ver mi, je mi na vracanie.
7. Stále dýchaj spolu so mnou!
8. Ak môžeme odísť z miesta, kde práve sme, vezmi ma domov!
9. Prosím, buď na mňa naozaj dobrý. Necítim sa vo svojej koži. Je mi trápne a cítim vinu, že tým so mnou musíš prechádzať.
10. Niekedy pomáha aj fakt veľké a dlhé objatie, aby som sa cítila v bezpečí.
11. Pomáhať mi dýchať bude náročné, ale kľúčové!
12. Ak je naozaj zle, zavolaj moju mamu, sestru alebo najlepšiu kamarátku.
13. Povedz mi, aby som s tým nebojovala, nech to radšej nechám prejsť. Čím viac sa snažím to ovládať, tým to bude horšie.
14. Buď empatický. Možno ten stav nepochopíš, ale pochopíš mňa.
15. Akonáhle to pominie (o niekoľko hodín neskôr), pohovor si o tom so mnou.